Pomohol by nám švajčiarsky systém?

Autor: Peter Zorvan | 16.11.2013 o 13:07 | (upravené 16.11.2013 o 15:47) Karma článku: 15,05 | Prečítané:  2061x

Švajčiarsko je krajina zhruba o 7750 kilometrov štvorcových menšia ako Slovensko, má približne o 50% viac obyvateľov, a päťkrát vyššiu hodnotu nominálneho HDP na osobu ako Slovensko. Tento malý štát, ktorý bol vždy tichým centrom pozornosti mocností, vyrástol v období, kedy sa aj Slovensku sľuboval podobný osud.

Po Napoleonových vojnách Viedenský Kongres v roku 1815 znova uznal nezávislosť a neutralitu Švajčiarska. V krajine však boli stále isté rozdiely, ktoré občasne vyústili do násilných zrážok. Až nakoniec v roku 1847 vypuklo niečo ako občianska „vojna". Tento konflikt netrval ani mesiac a zahynulo v ňom menej ako sto obetí. O rok na to vypukli revolúcie po celej Európe, no tie boli niekoľkonásobne  krvavejšie a bez podobného priaznivého výsledku. Od roku 1847 však boli Švajčiari na ceste vybudovania krajiny s najslobodnejším a jedným z najbohatších národov na svete. Moment, aj my sme mali nejakú revolúciu a vojnu v tom čase, ako je možné že Švajčiari sú na tom tak dobre a my tak zle? Časť odpovede je, že počas žiadnej zo svetových vojen Švajčiarsko nečelilo invázií a tiež nikdy nezažilo diktatúru komunizmus. Ale ani toto šťastie im z neba nespadlo. Švajčiari mali možnosť voľby a využili ju dobre.

Priama demokracia

Švajčiari sú asi jediný národ na svete, ktorý sa môže skutočne tešiť zo svojho politického systému.  Kedykoľvek môže totiž hoc aj len jeden občan oponovať  akémukoľvek rozhodnutiu parlamentu a dokonca zmeniť ústavu. Počkať, to máme aj na Slovensku, nie? Nie.

Ak by ste chceli na Slovensku uspieť, musíte vyzbierať nereálnych 350 tisíc podpisov a to máme len vyše päť miliónov obyvateľov. To sa vám nikdy nepodarí. Navyše sa na ňom musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých voličov a z nich ešte nadpolovičná väčšina musí súhlasiť. Čiže šanca, že občania môžu oponovať vôli poslancov je tak minimálna, že sa nám to pre istotu ešte nepodarilo.

Naopak vo Švajčiarsku, ktoré má osem miliónov obyvateľov, potrebujete nazbierať iba 50 tisíc podpisov do sto dní na vyhlásenie referenda voči obyčajnému zákonu a na jeho schválenie vám stačí iba jednoduchá väčšina. Týmto referendom môžete zamietnuť zákon schválený v parlamente alebo schváliť svoj vlastný zákon. Ak chcete zmeniť ústavu, potrebujete stotisíc podpisov do osemnástich mesiacov a na schválenie tohto už federálneho referenda musíte získať tzv. dvojitú väčšinu - voličov a cantonov, čo je niečo ako kraj s vlastnou vládou (laicky povedané, Švajčiarsko je konfederácia).  Chápete pointu? Vo Švajčiarsku potrebujete 1% obyvateľstva a na Slovensku sedem. To sa vám už viac oplatí založiť si politickú stranu a rozbehnúť populistickú politiku, aby vám kreslá vydržali tak do dôchodku aspoň.

Toto je pre mňa pojem demokracia. Nie systém, ktorý sa zakorenil vo väčšine krajín na svete a hlavne na mojom milovanom Slovensku. Súčasný stav považujem len za legitimizovanie štátnej moci, ktorá nie je nijak odlišná od absolutistickej monarchie okrem toho, že už nevládne kráľovská dynastia ale populistickí oligarchovia. Jeden zaujímavý fakt ohľadom švajčiarskeho systému je, že drvivá väčšina z tých zvolávaných referend je neúspešná a je to preto, že zákonodarcovia si uvedomujú, že ich rozhodnutia môžu byť kedykoľvek odmietnuté.  Preto sa snažia robiť svoju prácu veľmi, veľmi dobre. Lenže ak u nás majú politici istotu teplého kresla na štyri roky a potom im stačí posľubovať jednoduché riešenia a postavať štadióny, aby získali kreslá na ďalšie štyri roky, tak netreba čakať, že budú hrať v prospech občanov. Obzvlášť nie, keď majú v rukách financie celej krajiny. Nechápem, ako môže byť niekto takému štátu ochotný odovzdať dane.

Švajčiarske myslenie

Avšak Švajčiarsko nezmenila len jedna revolúcia. Bol to viac ako 150 ročný vývoj a tvrdý zápas o udržanie si pozície najslobodnejšieho národa na svete. Útoky prichádzali zvonka, ale hlavne zvnútra. Švajčiari si však osvojili múdre myslenie. Väčšina populistických socialistických návrhov ak prešla parlamentom, tak ju odmietli občania. To zabezpečilo čistejší priebeh ekonomiky, voľnejší trh, nižšie dane. Však za každým „sociálnym" návrhom sa skrývajú aj nesociálne dane.

Uvažoval som, či by aplikovanie podobného systému na Slovensku urobilo veľký rozdiel. Vychádzajúc z predpokladu, že Slovákov už vážne štve súčasná situácia a chcú zmenu, možno by sa k tým urnám nakoniec dostavili, keby v nich videli nádej na zmenu k lepšiemu. Daniel Lipšic ale argumentuje, že keby napríklad generálneho prokurátora volili občania, vybrali by si transparentného človeka. Neviem ako na to prišiel, keďže priamo volíme aj prezidenta, aj poslancov, aj predsedov VÚC  a kto by sa zaručil za ich transparentnosť? V masách nie je pravda, ale demokracia nie je o pravdovravných masách.  Je o tom, že štát je z 99% tvorený občanmi a možno desatina percenta patrí vláde a administratíve. Teda právo rozhodovať patrí tým, ktorých sa to rozhodnutie najviac týka. Demokracia vznikla preto, aby občania mohli čeliť mocichtivým tendenciám vlád, ktoré tu vždy budú.

Slovenský systém jednoznačne potrebuje zmenu. No môžeme žiť aj v dokonalom utopickom systéme, pokiaľ ľudia budú kradnúť, klamať a podvádzať, žiadne dobré výsledky nečakajme. Je to dlhodobý proces tvorby a rastu zdravej, tolerantnej kultúry slušných ľudí, ktorí ťahajú za jeden povraz. Každý jedinec sa musí rozhodnúť sám, či bude v sebe rozvíjať poctivosť a zodpovednosť,  alebo bude podvádzať, ostane lenivý a bude voliť klamárov.

Ultimátne právo veta

Na začiatok by možno stačilo, keby občania majú ultimátne právo veta odmietnuť akékoľvek rozhodnutie parlamentu alebo vlády, formou švajčiarskeho systému priamej demokracie, ktoré by sa v prípade Slovenska rozšírilo aj na odvolávanie ministrov. Neskôr by sa mohol pridať ústavný zákon o obligatórnom referende pre schvaľovanie rozpočtu, na čo však treba omnoho vzdelanejší a uvedomelejší národ (tým nehovorím, že Slováci sú hlúpi, ale nemajú takú politickú kultúru).

Najskôr sa však musíme naučiť myslieť inak, až potom čakať zmenu. Žiadna revolúcia nič lepšie neprinesie. Len osobné rozhodnutie každého z nás. A to trvá roky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?