Štát, korporácie a ich otroci

Autor: Peter Zorvan | 20.11.2013 o 12:27 | (upravené 20.11.2013 o 12:33) Karma článku: 11,27 | Prečítané:  994x

Všetci poznáte tie pred-apokalyptické panické správy o tom, ako nás chce neustále niekto ovládať, diktovať a ovplyvňovať naše správanie a tak pre seba vytvárať zisk. Možno aj to že nás nonstop sleduje nejaký Veľký Brat (Američan, beloch). Ak práve myslíte racionálne, najskôr tieto myšlienky zahodíte, aby vám zbytočne nezaplňovali mozgovú kapacitu. Ale predsa: máme úplnú voľnosť pohybu a rozhodnutí?  Skutočne sme si naše správanie vybrali my sami?  

 

Naša spoločnosť dosiahla bod, v ktorom sa sama požiera. Kapitalizmus, vo svojej podstate veľmi dobrá idea, sa zošmykol do extrému, korporatizmu. Banky zrazu začali dostávať podporu štátu, o ktorej nerozhodol nikto iný než samá exekutívna hlava štátu. Tento menovaný jedinec použil peniaze, ktoré mu nikdy nepatrili, na „stabilizovanie" ekonomiky. A zrazu tu máme sektor, ktorý si na voľnom trhu môže robiť, čo sa mu len zachce, neutrpí za prešľapy žiadne sankcie, ba čo viac, keď to preženie, štát ho zadotuje. Tým sú ostatné subjekty a aj celé sektory vytláčané z priestoru, ktorý mal patriť všetkým. Zhromaždenie bohatstva v rukách úzkych skupín nie je kapitalizmus.

Lenže ľudí to nijako neštve. Nevadí im, že zarábajú niekoľko desiatok krát menej ako tí, na ktorých podporu sa vždy ochotne pozbierajú. Teraz ani zďaleka nehovorím len o bankách. Väčšina svetových gigantov úzko spolupracuje so štátnou mocou. Facebook, Google, Apple, Microsoft, poľnohospodári, automobilky... Dnes aj vďaka Edwardovi Snowdenovi vieme, ako štát spolu s týmito gigantmi vytvárajú nadnárodné korporácie a zhromažďujú tak vo svojich rukách čoraz viac bohatstva a tým aj moci.

Ale čo urobí bežný obyvateľ našej skvelej upadajúcej Západnej civilizácii? Príde vyčerpaný z práce, ak je žena, tak ide variť pre rodinu, ak je muž, tak si zapne televízor a počká, kým sa po vykonaní domácich prácach k nemu pridá aj jeho žena. A ich obľúbeným programom ani zďaleka nie sú dokumenty z National Geographic alebo niečo informatívne z domácej RTVS. Dve komerčné televízie plné korporačného nezmyslu si delia väčšinu sledovacieho času slovenského diváka. Pamätám si, že naposledy, kedy komerčná televízia vysielala hodnotný kritický dokument, bolo 5. Júna 2009 o 23:55, kedy sa Markíza zúčastnila svetovej premiéry úžasného dokumentárneho filmu Domov. Svet oslavuje priemernosť. Je to jednoduché, priemerní ľudia sú najľahšie ovplyvniteľní a dajú sa z nich efektívne vytvoriť masy.

Výsledok?

Rutina! Osem hodín spať, ráno vstať, osem hodín v práci a ďalších osem hodín odpadom vyplnené prázdno. Zatiaľ čo si za vašim chrbtom rozdeľujú vaše peniaze nadnárodné, vládami financované korporácie. Vďaka niektorým médiám dnes stále máme možnosť sa o tejto mašinérii dozvedieť. Zvlášť na Slovensku skoro každý mesiac vyjde na svetlo nová korupčná kauza. Čo sa stane? Nič. Všetko pokračuje ďalej, ako by to tak malo byť. Stále počúvam drísty o tom, akí sme slobodní, ako treba viac štátu a regulácii, ako nás štát chráni, preto nám vezme aj právo na súkromie, aby sme si náhodou neublíži, keďže sme všetci potenciálni masochisti a masoví vrahovia štát najlepšie vie, čo je pre nás najlepšie.

Kto je „väčší" vrah? Kriminálnik, ktorí zabije svojho suseda, alebo premiér a zákonodarcovia, ktorí svojím rozhodnutiami spôsobia, že dve tretiny národa sú na hranici chudoby? Alebo je viac na vine pätnásť ročný podvyživený chlapec, ktorý ukradne paradajku na trhu, lebo nemá čo jesť a kde pracovať, alebo štátom dotovaný farmár, ktorý strojmi vytlačil z trhu ostatných, zlikvidoval konkurenciu, diktuje svoje ceny a za jeho ziskami sú tisíce skrachovaných obetí? A stále sa tvárime, že toto je „slobodný trh" , kde má každý „rovnú príležitosť". Keď samozvaný terorista vyvraždí desiatky mladých ľudí, ako sa to naposledy stalo v Nórsku, odsúdime ho (dosť biedne, ale predsa). Keď prezident veľmoci poruší medzinárodné právo a zaútočí na druhý tisícky kilometrov vzdialený štát, tak je to v poriadku, lebo sme mu na to dali ústavne právo.

Štát zaujíma, či budete poslúchať, politikov trápi, či ich budete voliť a korporácie vás počítajú ako ekonomické jednotky a hľadia len na to, aký zisk im môžete priniesť.

Ešte stále si myslíte, že vaše správanie nikto nesleduje a nekontroluje? Ak ste si to nemysleli pred čítaním tohto článku, tak svoj názor po prečítaní aj tak nezmeníte. Na druhej strane, mnohí z tých, ktorí si to uvedomujú, majú zase tendenciu skĺznuť do zapálenia a volaniu po ešte väčších reguláciách a silnejšom štáte. Tak zvolia Smer a mašinéria môže pokračovať. Paradoxne tie sú ale príčiny problémov, s ktorými dnes zápasí celý svet. Zamyslite sa nad tým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?