Náboženské politické strany? – Egypt povedal nie!

Autor: Peter Zorvan | 29.11.2013 o 18:31 | (upravené 29.11.2013 o 21:42) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  718x

...alebo presnejšie egyptská armáda. Nová, armádou navrhnutá ústava totiž  už viac nedovolí svojím občanom zakladať politické strany na náboženských základoch. Takto sa chcú zbaviť radikálneho islamského hnutia, ich extrémistickej rétoriky a  štatútov v ich článkoch. Čo to znamená pre Egypt a vôbec pre celý svet? Je to pokrok?

Keby niečo podobné bolo prijaté v demokratickej spoločnosti ako je napríklad na Slovensku, vládu, ak nie rovno celý parlament, by asi museli zachraňovať vzdušné špeciály. Ale aj vo vyspelých demokratických spoločnostiach prechádzajú podobné zákony a akosi bez závažnejšieho odporu verejnosti. Napríklad obmedzenie v menej „boja proti terorizmu" po útoku na Dvojičky jedenásteho septembra, alebo po masových demonštráciách vo Veľkej Británii pred pár rokmi.  Vždy keď sa objaví problém, ktorý otrasie základmi spoločnosti, platiť musia všetci. Bez rozdielu. Väčšina cestujúcich nie sú teroristi a väčšina občanov sa nezúčastňuj demonštrácií. Napriek tomu sú všetci považovaní za potenciálnych teroristov alebo kriminálnikov. Je to morálne a etické?

Pre vašu bezpečnosť vám znemožníme sa brániť

Napríklad v Británii nemôžete mať na verejnosti pri sebe už ani len nôž. Priemyselné kamery vás ale sledujú skoro na každom kroku. Vlády veľmi rady míňajú naše peniaze na nové regulácie pre „našu bezpečnosť". V Kanade nemôžete pokojne protestovať v maske a v mnohých štátoch USA, ak už nie vo všetkých, za „dráždenie" policajta dostanete niekoľko tisícovú pokutu. V Egypte to so svojou ústavou dosiahli trochu ďalej. Tá totiž naďalej chráni privilégia armády z Mubarakovej éry, čo okrem iného znamená, že armáda si sama volí ministra obrany a môže občanov súdiť na vojenských súdoch. Režim sa tak sám posilňuje. Otázkou je, či sa režim chce zbaviť militantných islamistov pre bezpečnosť občanov alebo pre udržanie svoje pozície.

Príklad Egyptu ukazuje, koľko toho závisí na miere slušnosti spoločnosti. Pokiaľ sú medzi nami neslušné skupiny alebo jedinci, ktorí robia problémy, výsledné regulácie najviac zasiahnu práve slušných. Môžeme si všimnúť, že takéto opatrenia v parlamentoch prechádzajú zásadne vždy, ak sa tým v konečnom dôsledku posilní postavenie toho, kto je práve pri moci.

Lenže medzi ľuďmi sa vždy nájdu takí, ktorí nebudú poslúchať zákony, alebo z času na čas ich nejaké okolnosti prijmú k radikálnym krokom. No mali by sa vytvárať sofistikovanejšie obmedzenia, ktoré sa skutočne dotknú hlavne a prinajlepšom len tých, ktorí predstavujú reálnu hrozbu pre bezpečnosť občanov. Budú to ale tí pri moci ochotne robiť?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?