Obhajoba článku „Sme zaostalí a je to super!“

Autor: Peter Zorvan | 16.12.2013 o 22:28 | (upravené 16.12.2013 o 22:53) Karma článku: 13,10 | Prečítané:  2109x

Mnoho kritikov sa pohoršovalo nad tým, čo som si to dovolil za neobjektívny článok napísať, kde zámerne klamem, alebo len proste nechápem ako ten život funguje. A ako som mohol tak skritizovať Veľkú Britániu, zatiaľ čo na Slovensku som chválil pozitíva. Prinášam teda vysvetlenie, priznávam chyby a zdôrazňujem podstatu.

Cena ubytovania a životná úroveň

Mnohým sa nepáčil fakt, ktorý som uviedol, že priemerná cena nájmu za ubytovanie v Aberdeene je 1000 libier na mesiac. Mnohým však ušlo slovíčko priemerná a tiež, že som hovoril len o regióne v okolí Aberdeenu. Údaj zarátava všetky typy ubytovania, aké v meste nájdete. Videl som ceny od 160 libier na osobu, kde v byte bývali šiesti (6*160 =  960 libier za celé ubytovanie + energie) ale aj také, kde za jednu izbu platil 450 aj 600 libier a bývali v byte štyria (4*600 = 2400 za celé ubytovanie). Prečo také vysoké ceny? Hovorí sa, že je to kvôli rope. Čerpal som z nezávislého študentského časopisu The Gaudie, konkrétne z októbrového čísla vydaného 22. októbra 2013. Článok tiež uvádza že tieto ceny sa za posledných desať rokov zdvojnásobili. Prudký nárast cien spôsobuje univerzite, študentom a mnohým ďalším obrovské problémy a spôsobuje, že v meste budú môcť ostať len tí, čo si to môžu dovoliť.  Článok čerpá zo správy Citylets a celý ho môžete pozrieť tu.

Ďalej ako som zachytil od protestujúcich pedagógov, že hodnota mzdy klesla za štyri roky o 14,5%. Tým však nezrovnávam úroveň Britov so Slovenskom. Británia je jedna z top najvyspelejších krajín a my im nesiahame ani po päty. Ale Slovensko tiež patrí do top 20% populácie sveta s najlepšou životnou úrovňou. Od 14. decembra 2000 sme v OECD, teda väčšina sveta si žije ďaleko horšie ako my. To znamená, že z tohto pohľadu rozdiel životných úrovní až tak kľúčový nie je, lebo aj my patríme medzi tých „bohatých vykorisťovateľov" chudobnejšieho zvyšku sveta.

Do Spojeného kráľovstva sa prisťahovalo 50 000 tisíc Slovákov je nezmysel?

V článku som uviedol malú chybu, že sa oná migrácia udiala minulý rok, ale štatistické údaje pochádzajú z roku 2010. Uznávam, pomýlil som sa, ale pointu to nemení, pretože táto štatistika nám hovorí, že migrácia Slovákov do Británie má raketový 513%-tný nárast. Originál článok nájdete tu a slovenskú verziu tu.

Skade som zohnal údaj o tretine Slovákov v zahraničí? Tento článok ponúka detailné vysvetlenie môjho omylu. Podľa zákonnej definície je dnes totiž stále menej a menej Slovákov v zahraničí priznávajúcich sa k svojmu pôvodu. Vo svojom článku som použil úvahu: je, povedzme, maďarizovaný Slovák v 19. storočí štatisticky Maďar alebo Slovák? Pre podstatu, ktorú som tým chcel vystihnúť, nie je dôležité, či sa hlásia k svojmu pôvodu alebo už nie, ale zhrnutie, že zhruba číslo okolo 2 miliónov ľudí opustilo Slovensko a väčšina z nich už aj svoje korene. Znie to možno zavádzajúco, keď to takto poviem. Musím sa priznať, že aj ja som sa nechal údajom nachytať. Určite som ho nepoužil, aby som klamal alebo zavádzal, ale vyjadril situáciu, že zo Slovenska ľudia doslova utekajú.

Čo s britskou sociálkou?

Mám na ňu negatívny postoj, môžem sa mýliť, no jej škandalózne prípady už mnohokrát otriasli svetom. Napríklad naposledy rozbúril vlnu kritiky prípad „uneseného" dieťaťa z tela matky cisárskym rezom. Ale okej, je to možno extrémny prípad.

Sám som sa ale rozprával s vodcami skautského zboru tu v Aberdeene a hovoril im o mojich zážitkoch z táborov na Slovensku. Mnoho mojich rovesníkov sa pri nich zranili či už keď sa staval tábor, liezlo sa po stromoch alebo hrali hry. Niektoré z nich boli celkom tvrdé, napríklad airsoft, alebo šermovanie s plastovými mečmi, ktoré sme si sami vyrobili. Pri takýchto hrách sa dieťa veľa naučí o tímovej práci, využívaní adrenalínu a mnoho ďalších užitočností. Ale dôjde aj k zraneniam. Keď som im rozprával, aké zranenia sa to stali (pár zlomenín, vykĺbenín, vybitých zubov či monoklov), zhrozene sa na mňa zadívali a povedali, že tu by ich už za to zavreli a potom dodali: „ó, jasné, vy nemáte health & safety".

Keď som robil v múzeu, stretol som sa s mnohými britskými rodinami. V jednej z nich bol aj mužskou hlavou rodiny Slovák žijúci v Británii šesť rokov. Hovoril o svojej skúsenosti, že keď prišiel s deťmi na Slovensko a išiel s nimi na chatu, tak tie deti nevedeli čo mali robiť. Zdôrazňoval pri tom negatíva regulácií a reštrikcií. Naše deti majú oveľa „tvrdší" život.

Na Slovensku si naše deti musia viac vymýšľať a loziť kade kde, lebo tu pre nich sú vybudované zariadenia v takom množstve. Čo je tiež negatívne, mali by sme ich vybudovať, ale zachovať aj význam slobody, pri ktorej sa dieťa najlepší učí (čo neplatí život ohrozujúcich situáciách ako je prechod cez cestu). Že keď sa pošmykne a spadne, druhý krát si už bude dávať pozor. Toto sú však len úvahy a údaje, ktoré sa do štatistík preniesť nedajú. Ja som rozprával len z toho, čo som videl, a o čo mi potvrdili mnohí iní. Môžete s tým súhlasiť, alebo nie, vec pohľadu. Ani jeden ani druhý prípad nie je dokonalý. Vyjadrujem len kritiku, aby sme nespadli z jedného extrému do druhého.

Čo bola teda moja podstata?

Mnohí môj článok nesprávne pochopili ako neopodstatnenú kritiku britskej spoločnosti a idealizované romantizovanie Slovenska. Vôbec som to nemal v úmysle. Kritizoval som negatíva modernizovanej spoločnosti a mechanizácie ľudstva. Môj článok vyznieva jednostranne, lebo všetkým je jasné, že na Slovensku je horšia životná úroveň a všetko s tým spojené a o tom už toho bolo aj bude popísané mnoho. Každý už o tom počúva dennodenne. Chcel som priniesť pozitívny pohľad na dobré vlastnosti, ktoré naša spoločnosť má. Tie treba zdokonaľovať a negatíva eliminovať. Hej, ohľadom štátu na Slovensku funguje možno len jedna vec zo sto, ale predsa je to krajina, kde sa oplatí žiť a niečo s tým štátnym aspektom robiť.

Čoraz viac sa z nás stávajú suché ekonomické jednotky, rastie depresia, pomaly prestávame žiť a viac času trávime skrytí za robotmi. Britská spoločnosť je pre mňa úžasná, ale už sama dopadá na veľké negatíva modernizácie a zmieta sa v problémoch, do ktorých by som nechcel, aby sa dostalo aj Slovensko. Už teraz ich máme viac než dosť. Aby som toto vedel, tak tu nemusím žiť 20 rokov, ale aj tri mesiace môžu popri aktívnom sledovaní diania pomôcť vytvoriť si lepší názor.

Po čom volám je, že keďže sme zaostalejšia krajina, aby sme to využili a ponechali si naše dobré zvyky nenaháňať sa tak za peniazmi a viac si užívať prostý život. Môj skromný názor je, že Slovensko sa mi ako krajina páči, ako ľudia na sebe máme čo zlepšiť, je toho veľa, na čom musíme popracovať, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zmeniť.  Dávam ešte Slovensku šancu, obzvlášť svojmu regiónu, Banskej Štiavnici, odkiaľ pochádzam a ktorá si zaslúži, aby som jej niečo odovzdal späť. Od vyspelých spoločností sa máme čo učiť, ale nemusíme opakovať ich chyby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?