Prečo je naša spoločnosť tak roztrieštená?

Autor: Peter Zorvan | 25.1.2014 o 17:12 | Karma článku: 5,84 | Prečítané:  827x

Najskôr lámali rekordy v počte politické strany. Dnes sú to kandidáti na prezidenta. Na Slovensku vládne myslenie,  ako keby bol  každý ten pravý spasiteľ, vodca a len on mal ten jediný plán na vyriešenie problému. Čo presvedčenie to nové hnutie. Ba čo viac, pomaly to už bude čo mysliteľ to nové hnutie. Všetci chcú to isté, no každý nejako inak.

Všelijaké národné obrody, mládežnícke hnutia, ľudové výbory, združenia... ich spoločným fundamentálnym heslom je „my sme tí praví osloboditelia". V podstate každému ide o slobodu. Je to aj historicky potvrdené. Komunistami utláčané obyvateľstvo vítalo nacistické vojská za osloboditeľov, nacistami okupované územia zas boli oslobodzované komunistami... potom do toho prišli Amíci so svojím kapitalizmom a v Európe sa to všetko zmiešalo do guláša, z ktorého sa zrodila dnešná Európska únia.

Teraz som trochu pokrytec, lebo za detských časov som mal aj ja potrebu za každú myšlienku založiť hnutie. A keď som zistil, že také hnutie už niekto založil, tak som si zanadával, že ma predbehli, a začal som rozmýšľať nad iným.

Istým časom to bol aj veľký boom na facebooku. Tiež mal každý vtip svoju fan stránku. Nakoniec ich bolo toľko, že sociálna sieť sa stala úplne neprehľadnou. Teraz je to o čosi vyčistenejšie.

Už sa ani nečudujem, že Slovenská spoločnosť je taká roztrieštená. Mesiášsky komplex zatienil zdravý úsudok. Inak by dnes nekandidovali pätnásti. Dnes môžeme hovoriť o hotovom pandemickom rozšírení tohto problému. Niektorým LenOnom Slováci aj pevne uverili. Žiadny z nich to však ešte nedotiahol do dobrého konca.

Vyznieva to, ako keby sme si náš svet trochu obrátili na ruby. „Myslím lokálne, konám globálne". Stabilné spoločnosti sú však charakteristické tým, že väčšinové obyvateľstvo (tak aspoň 75%) čerpá z univerzálnych princípov spoločných pre celú spoločnosť, ktoré potom individuálne aplikuje do svojich regiónov a komunít.

My však ideme na to po hlave. Čo sme sa naučili na dedine a prediskutovali v krčmách chceme uplatniť na celý národ a niekdy aj celú Európsku úniu. No však sa len pozrime, ako ťažko hľadáme lídra pravice. Nieto ešte spoločného lídra Slovenska. A nie, nie je ním Fico, lebo ten našu spoločnosť len viac roztriešťuje svojím populizmom v honbe za svojou politickou kariérou.

Ako z toho vyjsť?

Otázka je, či vôbec z tohto stavu chceme vyjsť von. Ak áno, vyžadovalo by si to veľkú dávku pokory. A pokora neznamená, že si budeme na všetko nadávať, čo je tiež národný šport. Povedal by som, že sú to dva extrémy - extrémni nadávači a extrémni „patrioti". Ale ide to skôr ruka v ruke. Všetko je na nič, lebo to nie je podľa môjho spasiteľského plánu.

Myslím, že hnutia rodiace sa z takéhoto myslenia nie sú trvalo udržateľné, ani keby to tí mesiáši veľmi chceli. Neexistuje jednoduché riešenie a takisto nikdy nenájdeme nikoho, s kým vo všetkom súhlasíme. Nikto v našich očiach nevydrží dokonalý navždy.

Museli by sme si uvedomiť, že líder spoločnosti tu nie je na to, aby vládol. Najlepší lídri sú často zakladatelia. Keď vymrú, vodcami sa stanú najlepší jedinci zo skupiny, s ktorými sa všetci zjednotia na principiálnych otázkach, alebo aspoň majú dostatok dôvodov veriť, že keby sa aj stala ne(z)hoda, dôjde k náprave. Lídri často len reprezentujú spoločnosť. Predstavujú vaše spasiteľské motívy reprezentatívnu zložku? Ak nie, nezakladajte si, prosím, žiadne nové hnutie. Už ich je dosť. Pridajte sa k nejakému a ak túžite byť lídrom, stanete sa ním len ak ste naozaj najlepší. Inak sa z vás budú len obyčajní agresívni populisti.


Hitlermusso2_edit.jpgJe možné, že sa roztrieštená spoločnosť znovu dlhodobo zjednotí? Pokusy tu sú a vždy boli. Ale zlyhali na krátkej životnosti ich základných princípov. Napríklad môžete stavať spoločnosť na nacionalizme, ktorý dokáže zjednotiť skutočne všetkých bez rozdielu postavenia, ale skôr či neskôr (radšej skôr) vás dobehne expanzívna povaha, ktorú v sebe nacionalizmus fundamentálne má.

Spoločnosť na komunistickom beztriednom ideáli sa vždy rozpadne, lebo na triednom princípe nikdy nezjednotíte bankára s roľníkom. Musíte buď jedného alebo druhého zlikvidovať. A ak by ste sa o to pokúsili, cena by bola príliš vysoká a žiadna spoločnosť nemá svedomie, ktoré by takú cenu unieslo.

Na čom teda stavať?

V dôsledku informačnej revolúcie sa následky multikulturalizmu a modernizácie znásobili. Dnes nie je možné stavať na spoločnej viere, národnosti, politických presvedčeniach, lojalite ku kráľovi... ako to bývalo kedysi. Nie je to prvýkrát, čo sa niečo podobné deje. Napríklad v 18. a 19. storočí sa veľmoci ako USA, Francúzsko, Taliansko alebo Nemecko takmer úplne rozpadli. Mali však silnú vôľu zjednotiť sa. Tie prvé dve nakoniec uplatnili princípy toho, čo je dnes už pomaly politicky nekorektné vysloviť nahlas. Liberálna demokracia. Tá pravá, univerzálna, ničím neporušená demokracia, po ktorej všetci túžili a do krajín priniesla upokojenie, zjednotenie a prosperitu.

Tie druhé dve krajiny uplatnili nacionalizmus (resp. fašizmus). Dvakrát. História ďalej rozpráva, aké ich rozhodnutia mali dopady. Podobne dopadlo aj Rusko, ktoré sa z následkov štátneho komunizmu ešte stále úplne nespamätalo.

Iba ľudia, ktorí si navzájom vážia a rešpektujú dôstojnosť seba i druhých, sa dokážu dohodnúť spôsobom výhra-výhra alebo kompromisom, a to ani nemusia spolu súhlasiť. Nacionalizmus vylučuje ostatné národnosti a národy, komunizmus ostatné triedy, anarchizmus organizovanú spoločnosť. Jedine princíp slobody a rešpektu sa dá uplatniť na všetkých a osvedčí sa ako efektívnyPrečo? Pretože tie vyššie spomínané ideológie vylučujú osoby ako také, naproti tomu liberálna demokracia prijíma všetkých bez rozdielu, pokiaľ rešpektujú minimálne základné pravidlá na zdravý chod spoločnosti.

WW2_Iwo_Jima_flag_raising.jpg

Stav Slovenskej spoločnosti stojí za zamyslenie. Primárne vychádza z nášho každodenného myslenia a eventuálne aj konania. Ráta sa do toho už aj ako riešime susedské vzťahy alebo tie krčmové reči. Pretože ako povedal Ron Paul, vlády len odzrkadľujú ľudí.

Na záver ešte slová, ktoré vraj rád hovorí Eduard Chmelár svojím študentom a mne sa teda jeho slová veľmi páčia: „nastolovať môžete diktatúru, nie demokraciu. Demokraciu treba stále zdokonaľovať, stále treba byť ostražitý.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?