Medzitým v Eurozóne

Autor: Peter Zorvan | 4.6.2014 o 16:20 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  466x

Popri tom ako sa dnes na Slovensku rieši jedna kauza za druhou (alebo hokej), bolo by dobré občas hodiť oko aj na to, čo sa deje za dverami našej vlasti. Zvlášť keď to má čo dočinenia s našou existenciou blahobytom. 

Jedná sa o správu, ktorú naposledy zverejnil denník SME, v ktorej sa uvádza, že slovenská ekonomika príjemne prekvapila a máme väčší rast, než sa predpokladalo. To znie predsa super! Darí sa nám, nie? No úprimne, ani veľmi nie. Práve naopak. Krajine so 14% neklesajúcou nezamestnanosťou sa nemôže dariť. Ani si to neuvedomujeme dostatočne, ale Slovensko sa rúti do deflácie a to spolu s celou Eurozónou. A jediný, kto o tom tak otvorene a seriózne napíše, je New York Times

Síce premiér Fico sa chváli, že máme jeden z najnižších dlhov a najrýchlejšie rastúcich ekonomík v EU18, čo však nepovie nahlas je, že máme aj jednu z najvyšších mier nezamestnanosti a čo je horšie, klesajúce ceny. To na prvý pohľad znie ako dobrá správa. Lenže tie ceny klesajú, pretože ľudia si nemôžu dovoliť kupovať drahšie služby. Aby firmy prežili a aspoň niečo predali, musia znižovať ceny, začínajú strácať a sú nútení prepúšťať. Navyše sa naše produkty ako aj tie z celej EÚ stanú menej lákavé pre zahraničný obchod. Situácia sa bude potichu prehlbovať, až sa ocitneme v ďalšej recesii. Ak Európska centrálna banka nezareaguje včas a hlavne správne. Háčik je však v tom, že to pravdepodobne ani nedokáže a blížiaca sa kríza je preto nezastaviteľná.

Výkonnosť eura je dlhodobo žalostná. V európskych mocnostiach silnie skepticizmus k celému projektu menovej  únie. Nám je na škodu, že mainstreamoví politici na Slovensku sa stále držia dokola omieľaných rečí, ako nás euro z krízy zachránilo a ako neuveriteľne benefitujeme z členstva v EÚ. Pričom k skutočne závažným problémom sa pre istotu radšej nikdy nedostanú, lebo by ich to mohlo zdiskretidovať.

Kde urobili soudruzi z Bruseli chybu

Po prijatí eura krajinami východnej a južnej Európy sa do týchto regiónov spustil tok kapitálu zo západných a severnejších krajín. Financie však čoskoro vyprchali a investície už nebolo možne kryť. Začala sa už príliš dlho trvajúca eurokríza, na ktorú Únia ani ECB nemôžu zareagovať, pretože nemajú prostriedky, ktoré sú bežne dostupné národným ekonomikám s vlastnými menami.

Problémom eura je, že je to politický projekt a nie výsledok serióznych makroekonomických úvah. A priznať si to musí už aj samotná Európska únia. Ak nám euro malo pomôcť lepšie zvládnuť krízu, prečo je potom nezamestnanosť u našich západných susedov len 6,5% a dlhodobo klesá, zatiaľ čo tá naša dlhodobo stagnuje na 14%? Keby boli účinky eura také spasiteľské, ako sa nás o tom snažia presvedčiť naši lídri, potom by sme už dávno mali Čechov predbehnúť alebo aspoň značne dobiehať. O to viac, keď máme aj rýchlejší rast.  Lenže nedeje sa to. U nás totiž nerastie ekonomika, ale len pár obrovských firiem, najskôr zahraničných.

Keďže Česi majú stále vlastnú korunu, majú nad ňou úplnú kontrolu. Dokážu lepšie reflektovať výkyvy národnej ekonomiky, dokážu hýbať daňami a množstvom meny v obehu tak, ako im to práve najlepšie vyhovuje. A napriek tomu, že pri každom medzinárodnom obchode musia vymieňať menu, darí sa im oveľa viac ako nám. Centralizovaná Únia však z Bruselu nedokáže zareagovať na špecifické problémy každého regiónu. Ani len Bratislava nevie vyriešiť množstvo problémov na východe Slovenska, nie to ešte Brusel, kde mnohí možno ani nevedia, čo je vlastne problémom Slovenska, ak aj vedia, či vôbec existuje nejaké Slovensko. Ale nezostaňme len pri Čechoch, Eurostat nám ponúkol veľmi zaujímavé údaje, ktoré nám toho môžu veľa napovedať.

Tak napríklad zo správy z 15. mája o raste HDP v EÚ možno pozorovať, že krajiny mimo eurozóny majú silnejšie ekonomiky ako krajiny platiace eurom. Francúzsko nebezpečne stagnuje, Španielsko upadá a nemeckých 0,8% nestačí na potiahnutie celej Európy.  Veľkej Británii sa napriek ich vlastným krízam darí viditeľne lepšie, nehovoriac o takom Nórsku alebo Švajčiarsku, ktoré v Európskej únii radšej ani nie sú. Celkovo bol ročný rast v prvom kvartáli v eurozóne len 0,9%, zatiaľ čo v celej EÚ to bolo 1,4%. Je to síce tiež málo, ale je evidentné, že krajiny mimo menovej únie nám vylepšujú priemer.

Priemerná nezamestnanosť v EÚ je 10,4%, no v eurozóne je to 11,7%, kým 3,381 milióna nezamestnaných pod 25 rokov žije v krajinách eurozóny z celkovej nezamestnanosti mladých v EÚ 5,259 milióna.

Byrokracia, regulácie a utopistická politika Európskej únie skrátka pôsobí deštruktívne pre ekonomický rast a prosperitu. Toto nie je euroskeptická úvaha, ale holý fakt, s ktorým sa už otvorene stotožňujú aj európski lídri. Bude zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď im dôjde trpezlivosť a Francúzsko vystúpi z EÚ hneď po Veľkej Británii. Tá by mohla o tom rozhodnúť už do roku 2017. Nás by malo trápiť, čo bude s nami, keď sa tento čoraz viac neudržateľný celok rozpadne. Naša politika bola doteraz len o jednom: pasívne prijať čo nám aktuálne najsilnejší hráči "ponúkajú". Ak sa nezmení, možno to nebude tak ďaleko, čo opäť budeme čeliť existenčným problémom. Lebo čo tam po Slovákoch, keď územie pod Tatrami je jedno z najbohatších na podzemnú vodu a ornú pôdu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?