Čo môže dať mladému človeku skúsenosť v zahraničí?

Autor: Peter Zorvan | 24.9.2014 o 11:00 | Karma článku: 4,32 | Prečítané:  666x

Počet mladých Slovákov opúšťajúcich svoje domovy rastie exponenciálne každým rokom. Pre niektorých je to dokonca útek, akoby by bol na Slovensku stále nejaký autoritatívny režim. Dovolím si však tvrdiť, že väčšinu mladých poháňa vpred práve vízia. Ja som tiež jedným z mladých Slovákov v zahraničí a chcel by som sa preto podeliť o pár svojich postrehov, čo nám najviac dáva svet za hranicami Slovenska.

V prvom rade ide o akceptovanie výzvy. Myslím si, že pre nikoho nebol odchod ďaleko od domova jednoduchý. Keďže som mal certifikát, s angličtinou som problém nemal. Ale kvôli obrovskému a prehnanému stresu z neznámej situácie mi trvalo dlhšie, než som čakal, kým som začal s Britmi pokojne komunikovať. Teraz zažívam niečo podobné vo Francúzsku, ale aj keď je úroveň mojej francúzštiny ďaleko horšia, adaptovanie do novej krajiny zvládam s chladnou hlavou. Naučil som sa reagovať na neznáme situácie a prijímať výzvy bez zbytočných vredov na žalúdku.  

Postupné zvládanie prispôsobovania sa životu v novej spoločnosti prinieslo so sebou ďalšie ovocie – nezávislosť a zodpovednosť. V podstate všetky pravidlá novej spoločnosti sa cudzinec v novej krajine musí naučiť sám. Musí sa naučiť spoliehať sa na svoje schopnosti a byť oveľa zodpovednejším za svoje povinnosti. Je to ako byť novorodenec v cudzom svete, akurát že teraz vás nemá kto viesť za ruku.

Po usadení sa som začal pomaly hlbšie vnímať fungovanie cudzej krajiny. Mnoho mojich predstáv sa začalo rúcať pri pohľade na realitu a začal som si osvojovať novú perspektívu. Prehľadnosť a globálny pohľad sú vlastnosti, ktoré vyhľadávajú aj dnešní zamestnávatelia, takže za túto výhodu budem vďačný v budúcnosti ešte mnohokrát. Je to predsa iné zažiť niečo na vlastnej koži ako si o tom prečítať článok či pozrieť film.

Toľkokrát omieľaná fráza „iná mentalita“ mi začala dávať zmysel až po nejakom čase. Fascinujúcou súčasťou života v zahraničí je uvedomovanie si kultúrnych a spoločenských rozdielov. V takej Británii je výnimočné naraziť na neprívetivého úradníka, ale napríklad vo Francúzsko je to pravidlo. Vo všeobecnosť však v oboch krajinách kladú dôraz na milý prístup a široké úsmevy. Prvé, čo si turisti všimnú na Slovensku je, že sa na nich nikto neusmeje. To len pre porovnanie... 

Prvýkrát v živote som zažil učiteľov byť kolektívne milí a ochotní pomôcť študentom až v Británii. Na slovenských školách je to skôr individuálna výnimka a študenti sú považovaní za menejcenných. Na Západe sú študenti centrom vzdelávania. V praxi sa to prejavuje napríklad aj tak, že učitelia neponižujú študentov ak nevedia odpoveď na otázku a neprichádzajú o nervy, ak majú aj desaťkrát vysvetľovať svoje učivo. Vedel by som spraviť dlhý zoznam mojich bývalých učiteľov, ktorí s týmto mali veľké problémy.

Ešte jeden všeobecnejší príklad. Na Slovensku som ešte nevidel človeka s viditeľným piercingom, tetovaním či nie práve plesovým účesom mať serióznu prácu. Neplatí to síce vo všetkých povolaniach, pochopiteľne, ale na Západe som takých ľudí videl celkom často na rôznych pracovných pozíciách. Medzi ľuďmi skrátka vládne tolerancia a aj napriek citeľnej politickej korektnosti, nediskriminujú sa navzájom za prejavy svojich názorov (čo opäť neplatí pre Francúzsko v prípade náboženských symbolov).

Tiež sa nesmiem vyhnúť životnej úrovni. Mnohí moji spolužiaci popri škole pracovali väčšinou okolo 20 hodín týždenne za britskú minimálnu mzdu (v tom čase 6,31£/h v tom čase). Školu stíhali na výborné známky a zarobili si pritom na pokrytie všetkých svojich nákladov. A takto popri škole pracujúci študenti nie sú výnimka, ale skôr pravidlo. Čo tým chcem povedať je, že u nás by nestačilo robiť ani 40 hodín týždenne a za viac ako za minimálnu mzdu a nezarobíme si na nič. Nie to ešte popri ťahať nejakú školu.

Áno, ceny idú hore ale tak ako aj kúpyschopnosť obyvateľstva. A hlavne majú popri vyšších platoch aj obstarané cesty, čisté ulice, dobre fungujúcu administratívu a lepšie školy a zdravotníctvo. Presvedčenie sa o vyspelosti lepšie organizovaného systému, štátu a služieb, ktoré naozaj slúžia verejnosti, mi pomáha uvedomiť si, že krajina môže fungovať lepšie. Dúfam, že aj Slovensko dokáže na sebe popracovať.

Odchodom do cudziny možno veľmi veľa získať. Ak by som sa vonku aj nič nenaučil, stále je to životná skúsenosť, ktorá sa mi už nemusí znova naskytnúť a zostane so mnou po celý život. Výhody, ktoré takáto skúsenosť prináša ďaleko presahujú všetky náklady. Okrem ostatných pozitív, ktoré som spomenul, pobyty v zahraničí vynikajúco vylepšujú životopis.

Som si istý, že nehovorím len za seba, keď poviem, že odchod do zahraničia môžem každému len odporučiť. Svoju skúsenosť by som mohol uzavrieť do slávneho výroku svätého Augustína: svet je kniha a tí, čo necestujú, čítajú iba jednu stranu. Je to jedinečný spôsob poznávania sveta, ľudí a života, a je to na nezaplatenie!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?